3 KROKY k účinnému produktu z LEKÁRNE

2) Pomocné látky

Je to síce až druhý bod, ale neznamená to, že je menej dôležitý ako ten prvý. Naopak. Ak Vám záleží na tom, čo si do svojho tela vpravujete a zvyknete si čítať aj etikety na potravinách, odporúčam pred samotnou kúpou a užívaním prípravku starostlivo skontrolovať aj zloženie preparátu z lekárne, či už ide o RLP alebo doplnok stravy. Častokrát sa totiž stáva, že aj registrovaný liečivý prípravok obsahuje zaťažujúce pomocné látky, ktoré v konečnom dôsledku môžu kaziť celý jeho liečivý efekt. Na vymenovanie všetkých týchto látok vo všetkých existujúcich preparátoch nie je v tomto článku kapacita, ale spomeniem aspoň tie najčastejšie, ktorým sa snažím vyhýbať ja:

•  látky, na ktoré máte alergiu či intoleranciu (napríklad laktóza)
• umelé sladidlá – napríklad aspartam, acesulfam, sacharín, cyklamát, sukralóza. Niektoré nepriaznivo ovplyvňujú črevný mikrobióm (sacharín a sukralóza [1] ), zodpovedný z veľkej časti za fungovanie našej imunity. Navyše väčšina z nich zaťažuje životné prostredie, nakoľko odolávajú procesom čistenia odpadových vôd. [2] Vyskytujú sa najčastejšie v šumivých tabletách rôzneho druhu. Najmenšie zlo z týchto sladidiel  predstavuje asi cyklamát. V novších štúdiách  sa zatiaľ nepotvrdili podozrenia, kvôli ktorým ho v USA v roku 1969 zakázali. Údajne mal spôsobovať rakovinu močového mechúra, mutácie a poškodenie semenníkov.

•  oxid titaničitý = titanová beloba (E171) od januára 2022 je zakázaný v potravinách, ale nie v liečivách, dokiaľ sa zaňho nenájde adekvátna náhrada. [3] Môže byť toxický, ak je vo veľkosti nanočastíc. Veľkost častíc sa žiaľ ale na obale neuvádza. Zvykne byť pridaný v tabletách alebo kapsuliach.
• oranžová žlť (E110)– farbivo odvodené od karcinogénnej látky Sudan I, ktorej nečistoty môže obsahovať. Môže vyvolať alergické a astmatické reakcie, žihľavku, opuchy kože, vyrážku, dráždiť žalúdok, vyvolať zvracanie alebo hnačku. Látka je tiež podozrivá zo spôsobovania detskej hyperaktivity a môže vyvolávať neznášanlivosť aspirínu[4].

• červeň allura (E129) – farbivo, vyrába sa synteticky z uhoľného dechtu a ropy. Pre výrobu sa používa surovina p-credine, u ktorej boli dokázané rakovinové účinky na zvieratách. Dlhodobejšie štúdie na krysách dokázali, že pri zvýšenej dávke má farbivo negatívny vplyv na schopnosť reprodukcie. Vyskytol sa u nich nádor lymfatického systému a boli pozorované zmeny v ich správaní. Môže spôsobovať hyperaktivitu u detí alebo alergické reakcie [4].
• brilantná modrá  (E133) –  štúdie na potkanoch zistili výskyt zhubných nádorov v mieste injekčného vpichu alebo po požití. Boli zaznamenané prípady toxickej povahy farbiva na pacientoch – v prípadoch, kedy malo farbivo poslúžiť na diagnostiku aspiračných funkcií pacientov sa zistilo, že zafarbuje moč, fekálie i pokožku. S tým boli spojené i negatívne účinky ako pokles krvného tlaku, vznik metabolickej acidózy alebo smrť. Vzhľadom k povahe výskumov, kedy pacientov tvorili iba dobrovoľníci, sa nedá presne povedať, aké percento farbiva sa naozaj do tela vstrebáva. Na pozore by sa však mali mať  hlavne ľudia citliví na aspirin. Môže spôsobiť astmu, žihľavku či iné alergické reakcie.[4]

• indigokarmín (E132) – potravinárska modrá- tmavomodré farbivo, ktoré môže spôsobiť nevoľnosť, zvracanie, vyšší krvný tlak, alergie. V štúdiách na potkanoch sa dokázal rakovinotvorný účinok vpichom farbiva pod kožu. [4]
• chinolínová žlť (E104) – zelenožlté syntetické farbivo, ktoré môže zhoršovať alergie a spôsobovať u detí hyperaktivitu. [4]
• EDTA, dihydrát dinatrium edetátu – antioxidanty – v miernom množstve je táto látka pravdepodobne bezpečná, dokáže však viazať ióny kovov a pokiaľ je v tele nedostatok dôležitých minerálov (železo, zinok, meď), môže jej prítomnosť spôsobiť ich väčší nedostatok [4].
• Butylhydroxyanisol (BHA alebo E320) – umelý antioxidant, používaný v kozmetike aj potravinárskom priemysle. Je pokladaný za endokrinný disruptor – narúša činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním. Taktiež je podozrivý z kancerogenity – rakovinotvornosti. [4]

• Butylhydroxytoluen (BHT alebo E321) –  Existujú pochybnosti týkajúce sa bezpečnosti BHT. Štúdiami na zvieratách bolo totiž dokázáné, že látka môže  spôsobovať rôzne poruchy – toxické účinky na pečeň, obličky, pľúca, vaječníky. Podľa organizácie IARC je tato látka dokázaný zvierací karcinogén. Mnohými organizáciami je odporúčané vyhýbať sa konzumácii tejto látky. U citlivých jedincov môže látka vyvolať alergické reakcie – žihľavku, ekzémy, a pod. [4]
•  pridaný cukor – sacharóza– ako korektor chuti sa pridáva nielen do farmaceutických prípravkov, ale aj do potravín, v ktorých by ste ho vôbec nečakali. Ak máte cukrovku alebo ste sa rozhodli obmedzovať cukor z iných zdravotných, či preventívnych dôvodov, oplatí sa skontrolovať zloženie preparátu.

• aditíva na báze hliníka, napr. kremičitan draselno-hlinitý – E555– používa sa ako protispekavá látka. Zlúčeniny hliníka majú schopnosť ovplyvňovať reprodukčný systém a vývoj nervového systému [5].

•  sorban draselný – E 202 – konzervačná látka, používaná najmä v tekutých liečivách, účinná proti plesniam a kvasinkám. Vyhla by som sa mu v doplnkoch stravy na dlhodobé užívanie. (V liekoch, ktoré sa berú maximálne niekoľko dní, by som nad ním prižmúrila oči. Predsa len, ide na prvom mieste o benefit z účinnej látky, ktorá by bez onoho konzervantu v tekutej liekovej forme dlho nevydržala, a teda by sa výrobcovi veľmi nevyplatilo ju vyrábať a dávať nám ju v prípade potreby k dispozícii.) Okrem toho, že tento konzervant môže zmeniť funkcie pečene a spôsobovať alergie [6], štúdia in vitro z roku 2010 naznačuje, že by mohol mať genotoxické účinky na biele krvinky. [7]

• benzoan sodný (E211) – častý konzervant v tekutých prípravkoch. Môže v kombinácii s vitamínom C (kyselinou askorbovou) a benzoanom draselným vytvoriť karcinogénny benzén. Proces se urýchli hlavne pri nevhodnom skladovaní za pôsobenia svetla a tepla. V kombinácii s umelými farvivami je zase podozrivý zo spôsobovania detskej hyperaktivity. U astmatikov a ľudí trpiacich žihľavkou môže zhoršiť ich príznaky, obzvlášť, keď sa skombinuje s tartrazínom. Taktiež je podozivý z poškodzovania štruktúry DNA. Podľa in vitro štúdie z roku 2010 má benzoan sodný mutagénne a toxické účinky na bunky bielych krviniek. [4, 10]
• maltodextrín– nie je vhodný pre diabetikov, pretože zvyšuje glykemický index, narušuje črevný mikrobióm, dokonca je dávaný do súvislosti s Crohnovou chorobou. [8,9]
• želatína – používa sa väčšinou na kapsuly. Vyhnite sa jej, len ak ste vegán, nebezpečná samozrejme nie je.

Vo všeobecnosti sa riadim pravidlom: Čím menej pomocných látok v prípravku, tým lepšie!

3) Dobre vstrebateľná zlúčenina a vhodná lieková forma

Čo sa ešte týka zloženia prípravku, dôležitým ukazovateľom jeho účinku je dobre vstrebateľná zlúčenina účinnej látky a jej vhodná lieková forma. Pretože darmo sa budeme ládovať účinnou látkou, ak sa z nej vstrebe minimum, respektíve sa nedostane tam, kde má pôsobiť.

Tu sa úplne generalizovať nedá, lebo na trhu je záplava rôznych preparátov na rozličné zdravotné problémy, ale čo sa aspoň minerálov týka, v zásade platí, že ich organické formy sa vstrebávajú lepšie ako ich anorganické formy. Nebojte sa v lekárni na to opýtať.

Liekovú formu sa snažíme voliť tak, aby sa účinná látka dostala tam, kde má pôsobiť alebo aby zvýšila jej vstrebávanie, a teda aj biologickú dostupnosť – množstvo účinnej látky, ktoré sa dostane do krvného obehu. Napríklad u probiotík sú vhodnou liekovou formou tzv. enterosolventné (=rozpustné až v čreve, kvôli agresívnym tráviacim kyselinám) kapsuly, u vitamínu C je to lipozóm a podobne.

Toto boli 3 základné, všeobecné pravidlá pri výbere účinného prípravku z lekárne. Potom sú ešte niektoré špecifické, typické pre daný rad produktov na konkrétny zdravotný problém. Tie budem postupne a podrobne rozoberať vo svojich ďalších článkoch.

ZDROJE:

1. Del Pozo, S., Gómez-Martínez, S., Díaz, L. E., Nova, E., Urrialde, R., & Marcos, A. (2022). Potential Effects of Sucralose and Saccharin on Gut Microbiota: A Review. Nutrients, 14(8), 1682. https://doi.org/10.3390/nu14081682

2. Dorin Harpaz, Loo Yeo, Francesca Cecchini, Trish Koon, Ariel Kushmaro, Alfred Tok, Robert Marks, Evgeni Eltzov. Measuring Artificial Sweeteners Toxicity Using a Bioluminescent Bacterial Panel. Molecules, 2018; 23 (10): 2454 DOI: 10.3390/molecules23102454

3. Commission regulation (EU) 2022/63 – amending Annexes II and III to Regulation (EC) No 1333/2008 of the European Parliament and of the Council as regards the food additive titanium dioxide (E 171), Official Journal of the European Union, 18.1.2022, dostupné na:Publications Office (europa.eu)

4. Fér potravina.cz: Nedoporučená éčka (ferpotravina.cz) , Seznam éček (ferpotravina.cz)

5. Informační centrum bezpečnosti potravin, Ministerstvo zemědělství, dostupné na: Bezpečnost potravin A-Z (bezpecnostpotravin.cz)

6. Dehghan, P., Mohammadi, A., Mohammadzadeh-Aghdash, H., Nazhad
Dolatabadi, J.E., Pharmacokinetic and Toxicological Aspects of Potassium Sorbate Food Additive and
Its Constituents, Trends in Food Science & Technology (2018), doi: 10.1016/j.tifs.2018.07.012.

7. Mamur, S., Yüzbaşioğlu, D., Unal, F., & Yilmaz, S. (2010). Does potassium sorbate induce genotoxic or mutagenic effects in lymphocytes?. Toxicology in vitro : an international journal published in association with BIBRA, 24(3), 790–794. https://doi.org/10.1016/j.tiv.2009.12.021

8. Nickerson, K. P., Chanin, R., & McDonald, C. (2015). Deregulation of intestinal anti-microbial defense by the dietary additive, maltodextrin. Gut microbes, 6(1), 78–83. https://doi.org/10.1080/19490976.2015.1005477 

9. Nickerson, K. P., & McDonald, C. (2012). Crohn’s disease-associated adherent-invasive Escherichia coli adhesion is enhanced by exposure to the ubiquitous dietary polysaccharide maltodextrin. PloS one, 7(12), e52132. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0052132

10. Zengin, N., Yüzbaşıoğlu, D., Unal, F., Yılmaz, S., & Aksoy, H. (2011). The evaluation of the genotoxicity of two food preservatives: sodium benzoate and potassium benzoate. Food and chemical toxicology : an international journal published for the British Industrial Biological Research Association, 49(4), 763–769. https://doi.org/10.1016/j.fct.2010.11.040